KTO SOM

    Zo svojej životnej cesty som približne pred viac ako troma rokmi vystúpila. Do toho času som bola človekom, ktorý vnímal iba povrch vecí, riadilo ma Ego a veľká časť môjho života sa prejavovala ako na húsenkovej dráhe.

    Čím ďalej, tým častejšie sa mi stávali veci a dostávala som sa do skúseností, ktoré vo mne budovali strach, nevôľu, pocit samoty, smútok. Svoje okolie aj seba som brala ako nutné zlo, v práci som pocítila totálne vyhorenie. Rozpadala sa mi rodina, sama seba sam vôbec nemala rada, sebadôvera bolo už len slovo zo slovníka, budúcnosť bolo niečo neznáme o čo som prestala mať záujem. V niečo veriť som už prestala tiež. V mojom vnútri nastala tma a postupne som pocítila prázdnotu a nič..... Nejaký čas som sa v tomto žiali a seba ľútosti utápala. Boli dni, keď som si ráno povedala, že dnes vstanem vykročím a všetko zmením. No vstala som „sily“ žiadne a do večera som bola presne tam, kde ráno a za mnou žiadne kroky ukazujúce smer k lepšiemu. Potom som prechádzala hnevom. Hnevala som sa na seba, na všetkých okolo mňa. Hľadala som vinníka svojich problémov. A potom to postupne prichádzalo. ČO?

    Otázky. Uvedomujem si spätne, že som si začala klásť rôzne otázky. Kto som? Prečo som tu? Prečo sa mi toto stalo? Čo som komu urobila či neurobila? Prečo, keď som sa celý život snažila, sa mi toto všetko deje? Čo sa teraz odo mňa očakáva? Prečo ma nikto nemá rád? Prečo sa bojím isť von? Prečo bočím od ľudí? Prečo nikomu neverím? Prečo neverím ani sebe? Ako mám teraz ďalej žiť? Čo je zmyslom života ?…....... No a tieto otázky boli denne okolo mňa. Spočiatku som ich ignorovala, neskôr som si uvedomila, že keď prišli asi by som mala hľadať odpovede. Ale kde? A TAK SOM ZAČALA.

    Na začiatku mi pomáhal internet. Všimla som si pri tom ako som surfovala, že sa mi stávalo, že z ničoho nič som bola pred otvorenou stránkou, ktorú som nehľadala. Tak som sa začítala, tá ma smerovala na ďalšiu a ďalšiu... A ja som čítala a čítala. Potom začali ku mne prichádzať na základe článkov knihy. Prvé knihy som si objednala a keď som už aj na objednanie zabudla, práve v čase keď mali prišli. A za nimi zmysluplne iné. Knihy sa ku mne dostávali zo všetkých strán s následnou postupnosťou. Ja som čítala, čítala, nespala, len chodila so psíkom na prechádzky a čítala a čítala....Začala som si uvedomovať, že knihy mi dávajú odpovede, zmysel, chuť opäť žiť, poznanie o sebe, pochopenie o tom kto sme, zistila som postupne, prečo sa to všetko deje, čo je našim aj mojim cieľom.

    Veľa som začala chodiť do prírody. Tešila som sa von na spoločné prechádzky so psíkom do nádherného prostredia lesíka. Denne som vnímala šum lístia, pokoj, štebot vtáčikov, videla som veveričky, srnky, zajace. Dostávala som tam ten najkrajší dar, tam som pocítila lásku. Lásku k sebe, ku všetkému živému.

    Postupne som nachádza všetky pravdy. Z môjho čítania a hladného prijímania informácii som prešla k štúdiu o tom prečo sa všetko toto okolo nás deje, čo je našim cieľom, kto vlastne sme. Objavovala som úžasné učenia, múdrosti a pravdy.

    TU nastal čas kedy som si uvedomila, že za všetko čo som prežila či to bolo, radostné, smutné, ťažké, bolestivé som vďačná. Pretože som prišla až sem. Boli to pre mňa dary, ktoré ma učili ísť, hľadať a žiť. Dozrieť a pochopiť. Posledné tri roky sú plné intenzívnych darov a TERAZ je čas tie dary začať rozdávať.

S úctou Dada

Som vďačná za všetko čo sa mi dostáva. Láska, pravda, sloboda, múdrosť učení a budem šťastná ak Vám s nich budem môcť čo najviac dať.