Buďme všímavý...

        Už ako malé deti nás učili, to čo sa smie, a čo nie! Čo sa od nás očakáva! Čo je potrebné, ale aj čo nie je vhodné! Ako sa máme správať, aby nás okolie „bralo“, čo naopak nesmieme robiť! Máme presne vymedzené mantinely, ktoré fungujú, len niekedy nastane zmena v podaní či dôležitosti, dokonca niekedy pre „naše dobro“ je potrebné pritvrdiť.

    Myslím, že dnešné deti to majú ešte o niečo zložitejšie než sme mali my v ich veku. Na nás bol kladený dôraz na oslovovanie v škole súdružka učiteľka a bolo potrebné nás naučiť v rodine, aký je rozdiel medzi tým, kde žijeme a slobodnou vôľou. Prišli sme však zo školy „hodili tašku do kúta“ a tak povediac slobodne sme sa mohli túlať po okolí, kde sme vyrastali. Ja som zažívala detstvo na dedine, takže behať po lúkach, vinohradoch, stretávať sa na ihrisku bolo úplne bežné a samozrejmé. Vybehaný, spokojný sme navečer sadli ku knihám, rýchlo sa naučili a keďže v telke nič nedávali po krátkom informovaní rodičov čo bolo dnes, čo bude zajtra a podobne sme sa spokojný a plný zážitkov uložili do postele. Mali sme rôzne obmedzenia či pravidlá, ktoré bolo potrebné rešpektovať a ktoré nám obrusovali hrany našej osobnej slobody ale aj veľa zážitkov, ktoré nám dávali možnosť nadýchnuť sa. Každý jeden z nás si určite uvedomuje, že to čo žijeme, je to čo nám bolo dané. Prežívame rôzne obavy či strach zo straty zamestnania alebo partnera, finančné zabezpečenie je pre nás prioritné. Kladieme si vysoké nároky na splnenie našich cieľov, ktoré nás a našu rodinu majú priviesť ku šťastiu. To aby sme udržali tempo s dobou nás oberá o prežívanie prítomnosti, pretože budúcnosť je to čo chceme dobehnúť. Snažíme sa aby naše okolie bolo s nami spokojné, aby sme si udržali pozornosť nadriadených, pre pokoj v rodine urobíme čokoľvek na úkor nás samých. Snažíme sa stále niečo dobiehať, predbiehať, dokázať sebe či svojmu okoliu.

    Nie nemôže za to ani náš rodič, ani zriadenie v ktorom sme vyrastali, či táto alebo predchádzajúca vláda. My si kladieme nároky na to čo chceme, my máme svoje ciele, my tak ako myslíme, plánujeme, hovoríme či veríme, tak žijeme. My si vytvárame to čo je teraz, o hodinu či zajtra.

    Čo deti dnes? Čo im môžeme dať? Keďže je vyvíjaný tlak na nás rodičov, zákonite sa presúva aj na deti. V škole na základe požiadaviek, rodičov, osnov.... Keďže sú podstatne väčšie rozdiely v sociálnych vrstvách základným problémom v školách je rozdielnosť toho, kto čo má a čo si môže dovoliť. Vzniká závisť, nenávisť, deti bývajú šikanované. Keďže rodičia sa snažia alebo sú nútený na základe nárokov byť čo najviac v práci, deti miesto „lietania po kopcoch“ chodia z krúžku na krúžok, alebo sedia doma, z dôvodu ich bezpečia, pretože „vonku je teraz iný svet“ v spoločnosti počítačov, televízie a zdá sa im, to prirodzené. Čo ich tam očakáva? Vysielanie v televízii vonkoncom stratilo efekt pozitívneho. Počítačové hry taktiež. Snažila som sa nájsť rozprávku, či akékoľvek vysielanie pre deti v ktorom by prevažovalo dobro, láska, šťastie ... no našla som len súboje, zlo, nadávky, …. a ak aj tam kde vyhráva dobro nad zlom je taktiež presadzovaná hlavne sila. Takže mantinely sú dnes podstatne viac zúžené. Uberajú deťom nielen z ich slobody ale aj radosti. Stretla som sa zo štvorročným chlapčekom, ktorý mi rozprával s veľkým nadšením ako bol s maminkou na kávičke u tety a tam sa na tablete hral hru, kde on bol „dobrý“ drak a zabíjal „zlých“.

    Viem, že toto všetko sú vzory či programy, ktoré sa našou spoločnosťou, či našimi životmi nesú a dobou prispôsobujú už dlhé desaťročia či možno stáročia. Že aj my dospelý si zväčša myslíme, že to tak má byť lebo „je taká doba“ a že vlastne my to nezmeníme si nemáme možnosť ovplyvniť. Nemali by sme byť ľahostajný k tomu čo dávame sebe, našim blízkym či našim deťom. Pretože všetkého toho ťažkého, negatívneho ako je bolesť, strach, nenávisť, žiarlivosť, ktoré sa prejavujú v podobe chorôb sa zbavíme len tak, že budeme všímavý k sebe, k svojmu okoliu a rozdávať lásku, radosť, šťastie.

Krásny deň

                                                            Dana